Vaše otázky

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce sa zamestnávateľ  môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu

Dňa 30.1.2019 bol v Národnej rade SR schválený zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti č. 54/2019 Z. z., účinný od 1. marca tohto roku. Tento zákon obsahuje aj novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej upravuje podmienky oslobodenia 13. platu zamestnancov vo výške 500 eur. Aby bolo možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur, 13. plat nebude musieť byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca ako to bolo podľa doterajšieho znenia, ale len vo výške najmenej 500 eur. Ostatné podmienky, ako aj podmienky na oslobodenie 14. platu, ostávajú nezmenené.

Od 01. 12. 2016 nadobúda účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 309/2016 Z. z. o sumách stravného.

V praxi sa bohužiaľ veľmi často stáva, že zamestnanec sa dostane do situácie, keď nie je schopný riadne a včas splácať svoje záväzky. Výsledkom toho celého je exekúcia, a to spravidla zrážkami zo mzdy. Nie je pritom vylúčené, že zamestnancovi sa pred samotnou exekúciou zo mzdy zráža aj ďalšia čiastka, a to na podklade uzavretej dohody o zrážke zo mzdy. Faktom je, že nie vždy v týchto prípadoch postupujú zamestnávatelia správne, čoho dôsledkom je vyplatenie nižšej čistej mzdy, ako má zamestnancovi patriť. Aké platia pravidlá pri súbehu zrážok zo mzdy na základe exekúcie a na základe dohody o zrážkach zo mzdy, na to dáva odpoveď nasledovný článok.

Povinnosť vrátiť odstupné po opätovnom nastúpení do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi závisí od času, ktorý uplynie od skončenia pracovného pomeru do opätovného nastúpenia a od výšky poskytnutého odstupného, teda koľko násobok priemerného mesačného zárobku Vám bol pri skončení pracovného pomeru vyplatený titulom odstupného.

Pozrite si kompetencie odborov vyplývajúce zo ZP, zákona o BOZP, sociálnom fonde, zákone o podpore a rozvoji verejného zdravia.

V praxi sa stáva, že zamestnanec dobrovoľne nespláca pôžičku alebo neuspokojí peňažný záväzok, ktorý je povinný zaplatiť, čoho dôsledkom je, že veriteľ sa najprv obráti na súd, ktorý uloží súdnym rozhodnutím zamestnancovi povinnosť zaplatiť dlžnú sumu a následne, keď pohľadávka nie je stále dobrovoľne zamestnancom uspokojená, domáha sa jej uspokojenia prostredníctvom exekúcie. Najčastejším spôsobom exekúcie […]

Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Predpokladá sa tiež zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a jej páchateľov, a tým aj zníženie takto spôsobených škôd.

Za prácu vo sviatok patrí v zmysle § 122 Zákonníka práce zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi […]

Podľa Nariadenia vlády SR č. 297/2014 Z. z. sa od 1. januára 2015 zvyšuje minimálna mzda nasledovne: 380,00 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.