Poradenstvo Pracovno-právna poradňa

Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou

Pracovný pomer možno – v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) – skončiť (aj)  jednostranným právnym úkonom – výpoveďou, pričom výpoveďou môže skončiť pracovný pomer aj zamestnávateľ aj zamestnanec.

ZP stanovuje, že zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu, avšak pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa vymedzuje ZP v § 63 presné situácie, kedy je zamestnávateľ oprávnený pracovný pomer ukončiť formou výpovede.

Pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú v súvislosti so skončením pracovného pomeru rôzne práva a povinnosti. Každej povinnosti zamestnávateľa prislúcha na opačnej strane právo zamestnanca a naopak.

Čo musí zamestnávateľ zabezpečiť?

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ zabezpečiť:

1. písomné vyhotovenie výpovede,

2. doručenie výpovede do vlastných rúk zamestnanca,

3. riadne odôvodnenie výpovede v zmysle § 63 ZP a to tak, aby nebolo možné dôvod výpovede zameniť za iný,

4. rešpektovanie zákazu výpovede v zmysle § 64 ZP,

5. ponukovú povinnosť inej vhodnej práce, ak je to nevyhnutné, v prípadoch stanovených v § 63 ods. 2 ZP,

6. odovzdanie výpovede na prerokovanie, prípadne na odsúhlasenie zástupcom zamestnancov,

7. dodržanie lehôt stanovených v § 63 ods. 4 ZP,

8. vyžiadanie súhlasu od príslušného orgánu v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím . §66 ZP,

9. likvidácia osobných údajov zamestnanca.

Mzdové povinnosti

Ďalším typom povinností, ktoré vznikajú zamestnávateľovi voči zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, sú tzv. mzdové povinnosti. Tie predstavujú finančné nároky zamestnanca a zamestnávateľ je povinný uhradiť ich v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodnú inak. Ide najmä o mzdu, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku a v špecifických prípadoch aj o odstupné a odchodné.

Odstupné

Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, že s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodov, uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP (ide o prípad, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce a o prípad, ak sa zamestnanec stane nadbytočným) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil – vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku – dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podrobný rozpis výšky odstupného pri skončení pracovného pomeru je upravený v § 76 ods. 1 ZP, pričom výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Odchodné

Na odchodné má nárok zamestnanec pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Pokiaľ by mal zamestnanec následne uzatvorený ďalší pracovný pomer (už popri poberaní dôchodku) a skončil by ho, nárok na odchodné mu nevzniká. Išlo by o druhé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Je potrebné upozorniť na to, že odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, čiže si ho nemôže uplatniť u viacerých zamestnávateľov.

Nevyčerpaná dovolenka

Pokiaľ zamestnancovi zostala dovolenka, ktorú si nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku.

Ktoré dokumenty je povinný zamestnávateľ vydať zamestnancovi po skončení pracovného pomeru?

Zamestnávateľ je povinný pri skončení pracovného pomeru odovzdať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a na požiadanie pracovný posudok.

Potvrdenie o zamestnaní (§75 ods. 2 ZP) obsahuje najmä (a) dobu trvania pracovného pomeru, (b) druh vykonávaných prác, (c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, teda v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, (d) údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky, vrátane údaju o tom, kedy sa táto doba skončí, (e) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a (ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní).

Pracovným posudkom sú všetky písomnosti, týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho schopností, kvalifikácie a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, avšak nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. V prípade, ak zamestnanec s obsahom či už potvrdenia o zamestnaní alebo pracovného posudku nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca tento neupraví alebo nedoplní, môže sa zamestnanec domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Povinnosti zamestnávateľa voči úradom

Po skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ povinnosti aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.

Zamestnávateľ má povinnosť voči Sociálnej poisťovni, ktorá spočíva v odhlásení zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a to najneskôr do 8 dní od skončenia pracovného pomeru a tiež predložiť poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia. Skončením pracovnoprávneho vzťahu dochádzka u zamestnanca k zmene platiteľa zdravotného poistenia, ktorú je zamestnávateľ za zamestnanca povinný oznámiť jeho zdravotnej poisťovni. Zamestnávateľ je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť zmenu platiteľa poistného najneskôr do 8 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Voči daňovému úradu má zamestnávateľ povinnosť iba v prípade, ak skončil pracovný pomer s posledným zamestnancom a nikoho už viac nezamestnáva. Vtedy mu vzniká povinnosť oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti.

Nároky zamestnávateľa

Okrem vyššie uvedených povinností vyplývajú zamestnávateľovi zo skončenia pracovného pomeru aj isté nároky, ktoré si môže voči zamestnancovi uplatniť. Ide najmä o vrátenie zverených prostriedkov, ako napr. mobilný telefón, notebook a tiež môže zamestnávateľ od zamestnanca žiadať zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa počas výkonu svojej práce na pracovisku dozvedel, napr. bankové tajomstvo, obchodné tajomstvo a pod.

 

                           JUDr. Nora Balažovičová  – expertka na pracovné právo, OZ KOVO, Bratislava

Značky: