Čo sa udialo za viac ako štvrťstoročie pôsobenia OZ KOVO?

VZNIK OZ KOVO S PÔSOBNOSŤOU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Politická situácia v ČSFR v roku 1992

V roku 1992 vo vrcholových orgánoch Československej federatívnej republiky (ČSFR) a prenesene i v celej spoločnosti vygradovala diskusia o ďalšom súžití národov a národnostných menšín, žijúcich v Čechách a na Slovensku v spoločnom štáte. Hľadali sa formy usporiadania štátu, ktoré by vyhovovali a napĺňali ambície obyvateľov obidvoch národných krajín. Do úvahy prichádzali alternatívy ako federácia, konfederácia, niektorí politici hovorili aj o “dvojdomku“ bez jeho bližšej konkretizácie. Rokovania vyústili do rozhodnutia o rozdelení spoločného štátu a vytvorenia dvoch samostatných štátnych subjektov – Českej republiky a Slovenskej republiky.

Odborový zväz KOVO (v tom čase federálny odborový zväz) v kontexte uvedenej politickej situácie sa v druhej polovici roku 1992 na rokovaniach svojich orgánov intenzívne zaoberal budúcnosťou odborového zväzu v nových podmienkach.

Najvyšší orgán zväzu medzi zjazdami – Rada OZ KOVO – ktorá pozostávala z českomoravskej Rady OS KOVO a slovenskej Rady OZ KOVO, deklaroval zachovanie spoločného zväzu i v prípade rozdelenia republiky. Po rozdelení republiky a vzniku dvoch samostatných štátov Českej republiky a Slovenskej republiky (1.1.1993) museli „československé“ odbory na celorepublikovej úrovni reagovať na tlak predovšetkým Vlády Slovenskej republiky pod vedením Vladimíra Mečiara, ktorá v procese vytvárania nového sociálneho partnerstva odmietala rokovať s „odbormi so sídlom v Prahe“.

V dôsledku tejto skutočnosti došlo k rozdeleniu vrcholovej odborovej centrály ČSKOZ (Československá konfederácia odborových zväzov) a následne vytvoreniu ČMKOS (Českomoravská konfederace odborových svazů) s pôsobnosťou v Českej republike a KOZ SR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) s pôsobnosťou v Slovenskej republike. Tento postup sa uplatnil i na odvetvovej úrovni – v našom prípade v OZ KOVO.

Odborový zväz KOVO pôsobí v samostatnej Slovenskej republike od 3. apríla 1993, kedy bol ako odborová organizácia zaevidovaný na Ministerstve vnútra SR. Jeho vznik na území Slovenskej republiky bol priamym dôsledkom rozdelenia Československa na dva samostatné štáty. Odborový zväz KOVO je právnym nástupcom Odborového zväzu v Československu, ktorý sa etabloval začiatkom deväťdesiatych rokov po transformácii ROH.

Vzniku samostatného OZ KOVO v Slovenskej republike predchádzal rozdeľovací zjazd federálneho OZ KOVO, ktorý sa uskutočnil 2. apríla 1993 v Brne. Delegáti tohto zjazdu deklarovali – okrem iného – vzájomnú pomoc a úzku spoluprácu po vytvorení samostatných zväzov. Slovenskí delegáti pokračovali bezprostredne po rozdeľovacom zjazde rokovaním v Piešťanoch – dňa 3. apríla 1993, kde na ustanovujúcom zjazde položili základy nového odborového zväzu.

V tejto súvislosti vznikla aj deklarácia Odborového zväzu KOVO:

Deklarácia o ustanovení Odborového zväzu KOVO

My, demokraticky zvolení delegáti ustanovujúceho Zjazdu Odborového zväzu KOVO na Slovensku vyhlasujeme, že vychádzajúc z politickej reality, ktorá nastala dňom rozdelenia ČSFR na dva samostatné štáty, majúc na pamäti historické tradície kovákov na Slovensku i v Čechách, vedení snahou pokračovať v demokratických tradíciách, ktorými sa Odborový zväz KOVO v ČSFR riadil, rešpektujúc Ústavu a zákony SR, Listinu základných práv a slobôd, Dohovor MOP o slobode združovania a ďalšie medzinárodné právne normy, uznávajúc rovnaké práva nástupcovi Odborového zväzu KOVO v ČSFR na území ČR , preberajúc následnícke práva a záväzky zaniknuvšieho Odborového zväzu KOVO v ČSFR najmä v oblastiach: – Zahraničnej spolupráce a členstva v medzinárodných odborových organizáciách, – Spolupráce s partnerskými odborovými zväzmi a členstva v ČSKOS a KOZ SR, – Majetkovej a členstva v združeniach, spravujúcich odborový majetok, zakladáme na Slovensku Odborový zväz KOVO.

Odborový zväz KOVO dnes zastupuje zamestnancov z odvetia strojárskeho, elektrotechnického, hutníckeho, sklárskeho priemyslu, služieb, verejnej cestnej dopravy, stredných škôl a odborných učilíšť, zamestnancov Hasičského a záchranného zboru, ale aj iných odvetví, kde vznikli naše základné organizácie pod hlavičkou OZ KOVO.

Hlavným poslaním Odborového zväzu KOVO je obhajoba pracovných, sociálnych, kultúrnych, zamestnaneckých a mzdových záujmov a základných demokratických práv svojich členov, ako aj presadzovanie ich oprávnených požiadaviek.

Hlavným nástrojom pri plnení týchto cieľov Odborového zväzu KOVO je kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy, ktoré garantujú zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako len zákonné, lepšie pracovné prostredie a najmä – zvyšovanie mzdovej úrovne zamestnancov.

Odborový zväz KOVO sa ako člen KOZ SR pravidelne zúčastňuje aj na vedení tripartitného sociálneho dialógu s vládou a zamestnávateľmi, v rámci ktorého – v súlade so svojím programom – obhajuje základné práva zamestnancov, vyplývajúce z medzinárodných dohovorov, európskej a národnej legislatívy, a to najmä právo zakladať odborové organizácie, voliť slobodne svojich zástupcov, právo na ochranu pred diskrimináciou, právo odborov na sociálne partnerstvo a kolektívne vyjednávanie, právo na štrajk, právo na informácie, zhromažďovanie a vzdelávanie.

Odborový zväz KOVO sa hlási k princípom ústavnosti, demokracie, solidarity a sociálnej spravodlivosti. Rovnako sa zasadzuje za rešpektovanie základných ľudských práv, občianskych práv a slobôd a za slobodu združovania sa.

Odborový zväz KOVO je odborová organizácia, ktorá je nezávislou nadstraníckou organizáciou, založenou na demokratických princípoch.

I. ZJAZD OZ KOVO – 3. apríl 1993 – Piešťany (ustanovujúci)

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Jozef Krumpolec – predseda Rady OZ KOVO, Eugen Škultéty – podpredseda, Anton Mifka – výkonný tajomník.

Ustanovujúci zjazd nastavil kontúry odborovej politiky zväzu pre nasledujúce obdobie a stanovil základné priority činnosti zväzu. Ako ukázal ďalší vývoj, výrazne ovplyvnil „tvár“ Odborového zväzu KOVO na dlhé obdobie, čo sa prejavilo predovšetkým:

  • v budovaní vnútornej štruktúry zväzu,
  • v postavení členov zväzu (uplatňovaní práv a plnení povinností),
  • v pozícii zväzu v KOZ SR,
  • vo vzťahu k zamestnávateľom,
  • v pôsobení v medzinárodných odborových štruktúrach.

Rada OZ KOVO prijala v tejto súvislosti závažné rozhodnutia:

  1. Riešenie štruktúry zväzu – vzhľadom na pripravované nové územné členenie SR – v tejto súvislosti nastavilo kreovanie orgánov zväzu.
  2. Koncepcia vydávania periodika „Priority“.

 

Míľnikmi tohto obdobia boli najmä tieto udalosti:

Rok 1993

-Míting odborárov „Je najvyšší čas“ v Bratislave.

„Štrajk za zdravie“ v Bratislave.

-Protestná akcia ZŤS Dubnica nad Váhom – krízová situácia.

-Vznik krízového štábu OZ KOVO.

Rok 1994

-Parlamentné voľby v SR.

-Protestná akcia pred Národnou radou SR v súvislosti s návrhom Generálnej dohody.

Rok 1995

-Nepriaznivá politicko-hospodárska situácia v SR.

-Ukončenie činnosti p. Jozefa Krumpolca vo funkcii predsedu Rady OZ KOVO.

Rok 1996

-Voľba nového predsedu Rady OZ KOVO Emila Machynu.

-Petícia v ZŤS Dubnica – nepriaznivá situácia vo firme.

-Vystúpenie základných organizácii, zastrešovaných Generálnou radou odborov vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) v Košiciach z Odborového zväzu KOVO.

V roku 1993 evidoval OZ KOVO 385 základných organizácií .

V roku 1997 zastrešoval OZ KOVO 313 základných organizácií.

II. ZJAZD OZ KOVO – 3. až 4. apríl 1997 – Piešťany

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna ako predseda Rady OZ KOVO, Peter Janíček ako podpredseda, Anton Mifka ako výkonný tajomník.

II. zjazd OZ KOVO odštartoval proces dobudovávania vnútornej štruktúry zväzu tak, aby sa v čo najväčšej miere priblížila činnosť zväzu k svojim členom a základným organizáciám, vytvoril sa funkcionársky a odborný aktív, schopný výkonu činností v rôznych oblastiach na vysokej profesionálnej úrovni.

II. zjazd OZ KOVO prijal na svojom rokovaní program pre budúce obdobie, pričom hlavnými bodmi tohto programu boli najmä:

  • Chrániť práva občanov slobodne sa zhromažďovať na dosiahnutie cieľov. Neobmedzovať práva odborov prijímaním zákonov, ktoré smerujú k ich horšiemu postaveniu v spoločnosti.
  • Zabrániť znefunkčneniu tripartitných orgánov, trvať na dodržiavaní generálnych dohôd.
  • Silné postavenie sociálnej starostlivosti – vysoká zamestnanosť, nízka inflácia, rastúce príjmy- tým dosahovať vyššiu kvalitu života.
  • Podporovať transformáciu úradov práce na verejnoprávne inštitúcie s rozhodujúcim vplyvom tripartitných orgánov.
  • Presadzovať zachovanie Zákonníka práce ako kódexu pracovného práva, upravujúceho pracovno-právne vzťahy.
  • Zákon o kolektívnom vyjednávaní nesmie obmedzovať právo na štrajk.
  • Finančný podiel nečlenov odborov na kolektívnom vyjednávaní.
  • Trvať na zachovaní práv odborov v oblasti BOZP.
  • Presadzovať v kolektívnom vyjednávaní pravidelný nárast miezd – rast reálnych príjmov.
  • Zvýšenie hranice povinného prídelu do sociálneho fondu.
  • Pozitívnym spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku – pohľad na postavenie a dôležitosť odborov v spoločnosti.
  • Profesionáli z radov odborárov – pravidelný kontakt s členmi na ZO.
  • Dôležitá oblasť – prenos informácii, vzdelávanie a rozširovanie členskej základne.
  • Medzinárodná oblasť – získavanie informácii, skúseností a najmä rozvinutie spolupráce.

V tomto volebnom období na podporu svojich požiadaviek OZ KOVO zorganizoval viacero rôznych aktivít a podujatí. Medzi najvýznamnejšie udalosti tohto obdobia patrili:

Rok 1997

  • Odbory „znovu“ objavili mládež.
  • Nový zákon BOZP.
  • Sociálny fond po novom.
  • ZŤS Martin – horúci problém so mzdou.
  • Krízová situácia v PPS Detva.

Rok 1998

  • Transformácia stredných odborných učilíšť.
  • Kritická situácia v OTF Nižná.
  • Protestné zhromaždenie v Považských strojárňach – prepúšťanie.
  • Strojári vyhlásili štrajkovú pohotovosť!
  • Pripomenutie si 5. výročia vzniku OZ KOVO.
  • Štrajková pohotovosť vo Vlkanovej.

Rok 1999

  • Protestné zhromaždenie kovákov v Bratislave.
  • Rozštiepenie odborov vo Vihorlate.
  • Gemerskí strojári bez miezd.
  • Štrajková pohotovosť v Chirana Prema Stará Turá.
  • V spoločnosti Martinmetal – hromadné výpovede.
  • Hriňovskí strojári dostali výpovede.
  • Firma PPS DETVA – výhražný štrajk.

Rok 2000

  • Odborári z MARTINMETALU – list premiérovi Mikulášovi Dzurindovi.
  • Odborový zväz KOVO po prvý raz na internete.
  • Protestné zhromaždenie v Martine, tzv. Rebrináky plné chudoby.
  • Protest kovákov na Zemplíne.

Obdobie týchto rokov bolo poznačené prepúšťaním veľkého počtu zamestnancov, reštrukturalizáciu a atomizáciou podnikov, ich vstupom do konkurzu. Pravidelnou realitou sa stalo nevyplácanie miezd.

Vlády kovákov počas toho obdobia spájali s opozíciou a „onálepkovali“ ich straníckou príslušnosťou. V tomto období vstúpili do vysokej straníckej politiky aj viacerí predstavitelia odborov.

Odborový zväz KOVO – aj napriek nepriaznivej spoločenskej situácii -neustále mobilizoval svojich členov za udržanie zamestnanosti v krajine a za zachovanie princípov demokracie a integrácie Slovenska.

OZ KOVO dôsledne bojoval proti prijatiu zákona o zhromažďovaní, ktorý mal drasticky obmedziť naše práva!

OZ KOVO malo v roku 1997 celkom 220 základných organizácií.

III. ZJAZD OZ KOVO – 6. až 7. apríl 2001 – Bratislava

„Spolu dokážeme, čo jednotlivec nezmôže.“

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna ako predseda Rady OZ KOVO, Anton Mifka ako podpredseda Rady OZ KOVO.

III. zjazd OZ KOVO potvrdil doterajšie tendencie v budovaní štruktúry zväzu a v profesionalizácii funkcionárskeho aktívu, musel však reagovať na pokles členskej základne redukciou počtu regionálnych orgánov – regionálnych rád predsedov (RRP) a spojením niektorých výborov základných organizácií v rámci RRP, ktoré zastupovali nižší počet členov. Vo svojom programe vytýčil úlohy v oblasti stabilizácie členskej základne a získavania nových členov, k čomu vyčlenil i významnú časť finančných prostriedkov. Významne sa zapojil i do programu KOZ SR „Získavanie nových členov odborov“.

Hospodárske a sociálne záujmy členov OZ KOVO významným spôsobom ovplyvňuje hospodárska a sociálna politika štátu. Poslaním odborov je aj ovplyvňovanie tejto politiky tak, aby zohľadňovala záujmy zamestnancov.

Konflikty medzi vládou a odbormi, ktoré vznikli v dôsledku aktivít odborov voči vtedajšej vláde a vyvrcholili výstražným štrajkom a referendom o predčasnom ukončení pôsobení vlády Mikuláša Dzurindu, boli dôvodom pre zrušenie zákona o tripartite v závere roka 2004, a to Zákonom č. 585/2004 Zb. z.

Medzinárodná činnosť OZ KOVO sa zameriava na dve základné oblasti, ktoré zahŕňajú spoluprácu v rámci medzinárodných organizácií odborových zväzov a bilaterálne kontakty s partnerskými kováckymi zväzmi v zahraničí.

III. zjazd vytýčil základné ciele OZ KOVO do roku 2005 takto:

  • Zníženie nezamestnanosti – cieľ odborovej politiky
  • Vyššia zamestnanosť znamená kľúč k ekonomickému blahobytu a sociálnej spravodlivosti, zvýšenie životnej úrovne a vyššia kvalita života
  • Bojovať za trvalý rast reálnych miezd
  • Posilnenie postavenia odborov – rast členskej základne
  • Postavenie člena odborov – pracovnoprávne a spoločensky

Toto volebné obdobie bolo z hľadiska spoločenských, politických i ekonomických zmien pomerne turbulentné a OZ KOVO realizoval mnohé aktivity:

Rok 2001

  • Míting zamestnancov Nového Calexu zo Zlatých Moraviec – otázky budúcnosti firmy.
  • Protestný pochod pred Úradom vlády SR – prejavovanie nespokojnosti kovákov so súčasnou sociálno-ekonomickou situáciou na Slovensku. Každý deň od 10. do 14. hod. zástupcovia z jednotlivých regiónov Slovenska demonštrovali svoju nespokojnosť a poukazovali na najpálčivejšie problémy daného regiónu a obyvateľov, ktorí v ňom žijú.
  • Vyhlásenie okupačného štrajku Nového Calexu v Zlatých Moravciach – zamestnanci sú od začiatku roka doma, poberajú 60 % mzdy.
  • Protestné zhromaždenie zamestnancov spoločnosti pred budovou SES Tlmače – hromadné prepúšťanie, nevyplácanie odmien.

Rok 2002

  • Protestná akcia pred Úradom vlády SR s názvom „Za prácu, za slušné mzdy“.
  • Veľkonočný hladový pochod zamestnancov PPS Detva. Cca 1500 zamestnancov sa zúčastnilo 15 – kilometrového pochodu z areálu firmy PPS Detva a.s. až do mesta Detva – dôvodom bolo nevyplácanie miezd od januára roku 2002, zlé pracovné podmienky a neriešenie sociálno-ekonomických problémov zamestnancov.
  • Protestný míting zamestnancov PPS Detva Holding pred Úradom vlády SR – nevyplácanie miezd a kritická sociálno-ekonomická situácia, následný presun pred sídlo DMD Fin Trenčín.
  • Protestný míting v Starej Turej, zameraný na poukázanie neochoty zamestnávateľov dodržiavať platnú kolektívnu zmluvu a začať rokovať o novej KZ.

Rok 2003

  • Protestná akcia pre MPSVaR SR proti zmenám v ZP, organizovaná OZ KOVO.
  • Regionálne zhromaždenia funkcionárov VZO OZ KOVO a SOZ TOK a SOZ služieb k novele ZP, ktorá výrazne oslabuje postavenie zamestnancov voči zamestnávateľov, oslabenie až likvidácia odborových organizácií.
  • Blokácia hraničných prechodov Trstená, Šiatorská Bukovinka, Slovenské Ďarmoty, Šahy, Berg, Milhosť a Vyšný Komárnik.
  • Blokácia diaľničných úsekov Prešov – Košice, Liptovský Michal – Važec, Bratislava – Piešťany, Bratislava – Senec.
  • Vyhlásenie štrajku v Považských strojárňach Považská Bystrica – opakované porušovanie pracovnoprávnych predpisov.

Rok 2004

  • Dubnica nad Váhom – protestné zhromaždenie zamestnancov a. s. Metalurg – nevyplácanie miezd a príprava hromadného prepúšťania.

Na záver rokovania IV. zjazd OZ KOVO prijal: Rezolúciu k politickej situácii v spoločnostiaRezolúciu k integrácii odborov.

V roku 2001 evidoval OZ KOVO evidoval 323 základných organizácií.

IV. ZJAZD OZ KOVO – 8. až 9. apríl 2005 – Piešťany

„Za lepšie pracovné podmienky v spoločnej Európe.“

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna ako predseda Rady OZ KOVO, Anton Mifka ako podpredseda OZ KOVO.

IV. zjazd OZ KOVO odštartoval etapu výrazného otvárania sa zväzu novým členom – zamestnancov z iných odvetví (do tohto času to boli členovia – zamestnanci – predovšetkým tradičných odvetví ako strojárstvo, elektrotechnika, hutníctvo).

Odbory boli v tomto období nositeľmi životne dôležitých požiadaviek ľudí. Bez koordinácie, spoločného úsilia a vzájomnej podpory by zástupcovia OZ KOVO svoj cieľ nikdy nedosiahli. Tým skôr, že v opozícii stáli silní oponenti vo forme globalizácie, neoliberálnych predstaviteľov vlády a zamestnávateľov.

Odborový zväz KOVO požadoval daňovú reformu, ktorá by posilnila kúpnu silu zamestnancov a zrovnoprávnila zamestnancov a zamestnávateľov nielen v tabuľkových percentách, ale aj v reálnom živote.

Aj toto volebné obdobie bolo poznačené mnohými spoločnými odborárskymi akciami:

Rok 2005

  • Dohoda s so stranou SMER- Sociálna demokracia.
  • Protestné zhromaždenie na podporu „Medzinárodného dňa boja proti chudobe“.

Rok 2006

  • Parlamentné voľby 2006.

Rok 2007

  • Prvá integrácia – SOZ pracovníkov služieb (cca 100 ZO);

december – zlučovací zjazd s SOZ pracovníkov služieb.

Rok 2008

  • Druhá integrácia s Nezávislým OZ Verejnej cestnej dopravy (cca 50 ZO);

september – zlučovací zjazd s NOZ Verejnej cestnej dopravy.

  • V tomto roku zasiahla Slovensko aj Európsku úniu hospodárska a finančná kríza.

V roku 2005 OZ KOVO evidoval 250 základných organizácií.

V. ZJAZD OZ KOVO – 15. až 16. máj 2009 – Piešťany

Nové výzvy vyžadujú nové riešenia.“

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna – predseda Rady OZ KOVO, Anton Mifka – podpredseda Rady OZ KOVO.

Slovensko sa stalo súčasťou Európskej únie a eurozóny a napriek niektorým nedostatkom nám členstvo v EÚ prinieslo viac pozitív ako negatív.

Aj V. zjazd znovu potvrdil, že odborárska politika OZ KOVO musí byť založená na inom hodnotovom princípe, musí brať do úvahy aj sociálnu únosnosť prijímaných opatrení, klásť dôraz na sociálny dialóg a vyrovnávanie sociálnych rozdielov v jednotlivých regiónoch, zabezpečujúc tak lepšiu kvalitu života čo najväčšieho počtu občanov jednotlivých štátov, ale aj celej Európy.

OZ KOVO si stanovil jasný cieľ: dosiahnuť čo najväčšiu integráciu odborových zväzov, aby sme boli odborne, ekonomicky, ale aj spoločensky silnejším združením, ktoré bude mať vážnosť u svojich sociálnych partnerov a bude pripravené čeliť všetkým novým výzvam, ktoré prináša dnešný svet.

Nové výzvy do roku 2013:

  • Presadzovať udržanie charakteru sociálneho štátu v kontexte s princípmi sociálnej Európy.
  • Aktívna spolupráca na všetkých úrovniach s vládou, orgánmi verejnej správy, samosprávou, politickými stranami a zamestnávateľmi pri ovplyvňovaní hospodárskej a sociálnej situácie v spoločnosti, s cieľom ochrany pracovných miest a ekonomicko – sociálnych záujmov členov a ich rodín.
  • Presadzovať všetkými dostupnými prostriedkami, aby boli zo strany štátnych orgánov a zamestnávateľov rešpektované všetky zákonné práva, ktoré právny poriadok SR priznáva zamestnancom a odborom a presadzovať ich ďalšie legislatívne úpravy, ktoré budú v súlade s medzinárodnými štandardami.
  • Dôsledne využívať odborové právo na kolektívne vyjednávanie a presadzovanie cieľov a stratégie kolektívneho vyjednávania, ako najvýhodnejšej formy dohody medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
  • Vytvárať podmienky na vnútorné posilnenie odborového zväzu, venovať maximálne zvýšenú pozornosť členskej základni, ale aj získavaniu nových členov ako jednému z predpokladov na úspešné presadzovanie oprávnených požiadaviek svojich členov.
  • Podporovať združovanie odborových zväzov pre dosiahnutie cieľov odborov a zefektívnenie ich činnosti.
  • Získavať porozumenie a solidaritu občanov v súlade s cieľmi OZ KOVO a prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov komunikácie, systematicky a cielene propagovať vlastnú činnosť.
  • Kolektívne vyjednávanie musí mať vplyv na dlhodobé udržanie dosiahnutej úrovne v mzdových, pracovných a sociálnych podmienkach. Z tohto pohľadu musí KV významne ovplyvňovať rovnováhu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. V súlade s európskymi tradíciami presadzovať vytvorenie bipartitného systému sociálneho dialógu.
  • Pri vzdelávaní odborárov rešpektovať aktuálny systém vzdelávania, ktorý kladie dôraz na rozvoj vzdelávania na regionálnej úrovni a vzdelávanie priamo v ZO.
  • Prostredníctvom systematického vzdelávania zvyšovať úroveň poznania a prehlbovanie vedomostí členov odborov.
  • Zintenzívniť činnosť odborovej kontroly BOZP so zameraním najmä na prevenciu, komplexnejšie vnímanie pohľadu na bezpečnosť a zdravie, vrátane fyzického, duševného a sociálneho zdravia.
  • Zapojenie mladých odborárov do rozhodujúcich činností zväzu, najmä v oblasti rozvoj činnosti odborov na úrovni ZO, s dôrazom na ich aktívny vstup do plnenia úloh organizácie.
  • Odborový zväz KOVO musí v tomto období riešiť vážne úlohy v dôsledku pokračujúcej hospodárskej krízy z roku 2008 (udržanie zamestnanosti, vydobytých mzdových, sociálnych podmienok z KZ…) a spolu s ostatnými odborovými zväzmi, združenými v KOZ SR, sa musí tvrdo brániť proti opatreniam „pravicovej vlády“.
  • Odborový zväz KOVO venuje v tomto čase veľa úsilia na vytvorenie metodiky pre vznik územných základných organizácií. Takýto typ základných organizácií má vytvoriť predpoklad pre výraznejšiu profesionalizáciu funkcionárskeho aktívu, hospodárnejšie nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom.

Najvýznamnejšími míľnikmi tohto volebného obdobia boli:

Rok 2009

  • Vstup do eurozóny.
  • Tretia integrácia s OZ METALURG (cca 15 ZO);

november – zlučovací zjazd s OZ METALURG.

  • Podporné zhromaždenie v TRENS Trenčín.
  • 7. výročie nevyplatenia miezd v PPS Detva.

Rok 2010

Rok 2011

  • Príprava zavedenia „superhrubej“ mzdy (strana SaS).
  • Príprava Daňovo–odvodovej reformy (odvodový bonus SaS).
  • Petičná akcia proti pripravovaným zmenám v Zákonníku práce.
  • Štrajk v spoločnosti eurobus Košice.
  • Protestný pochod a protestné zhromaždenie v Bratislave – proti pripravovaným opatreniam vlády.
  • Protestný pochod a protestné zhromaždenie v Košiciach – proti pripravovaným opatreniam vlády.
  • Euromanifestácia v Budapešti.
  • Spoločnosť YAZAKI Michalovce – protestné zhromaždenie pred fabrikou za zvýšenie miezd.
  • Blokovanie hraníc v Milhosti a Podsádoch proti pripravovaným opatreniam vlády a daňovo–odvodovej reforme.

Rok 2012

  • Štrajk v ZŤS Dubnica nad Váhom.
  • Spoločnosť SLOVTEX Vranov nad Topľou – protestné zhromaždenie a pochod za vyplatenie miezd.
  • Spoločnosť LINORA Hencovce – psychický teror na pracovisku.

Koncom roka 2009 bolo v OZ KOVO evidovaných 462 základných organizácií.

VI. ZJAZD OZ KOVO – 17. až 18. máj 2013 – Piešťany

„Odbory ako pilier ľudí práce.“

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna ako predseda Rady OZ KOVO a Monika Benedeková ako podpredsedníčka Rady OZ KOVO.

Historicky po prvýkrát bola na post podpredsedu OZ KOVO zvolená žena.

VI. zjazd vytýčil priority pre Odborový zväz KOVO do roku 2017:

  1. Aktívne a účinne presadzovať vo svojej činnosti rovnosť žien a mužov, predovšetkým v oblasti odmeňovania a potierať všetky formy diskriminácie a porušovania práv zamestnancov a požadovať ich dôsledné sankcionovanie.
  2. Vytvárať podmienky na dobudovanie efektívnej regionálnej štruktúry odborového zväzu, ktorá bude schopná zabezpečovať účinnejšiu pomoc odborovým organizáciám a vytvárať lepšie predpoklady na kontakt a komunikáciu s členmi.
  3. Pravidelne informovať členov a verejnosť o postojoch, stanoviskách a zámeroch OZ KOVO, vytvoriť flexibilný systém propagácie činnosti odborového zväzu a jednotlivých ZO.
  4. Prostredníctvom metodicko-poradenskej činnosti poskytovať pomoc pre úspešné uzavretie podnikových kolektívnych zmlúv.
  5. Vo vzdelávaní členov odborov naviazať na aktuálny systém vzdelávania a naďalej klásť dôraz na rozvoj vzdelávania na regionálnej úrovni a vzdelávania priamo v základných organizáciách.
  6. Vytvoriť podmienky na efektívne fungovanie štruktúry mladých odborárov v OZ KOVO na celoslovenskej aj regionálnej úrovni.
  7. V rámci výkonných a politických orgánov IndustriAll Europe, EPSU, IndustriAll a PSI zastupovať slovenských zamestnancov na európskej a svetovej úrovni, rozvíjať aktívnu solidaritu a presadzovať princípy demokracie a princípy ľudských práv.

Aktivity OZ KOVO, ktoré boli príznačné pre toto funkčné obdobie:

Rok 2013

  • Nové členské preukazy.
  • Zákon o sociálnom fonde.
  • Kampaň na podporu kolektívneho vyjednávania s názvom „Je čas!“.

Rok 2014

  • Podporné zhromaždenie ku kolektívnemu vyjednávaniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa so Zväzom autobusovej dopravy (ZAD) v Žiline.
  • Marketingová stratégia Odborového zväzu KOVO.
  • Vytvorenie WEB stránky www.ozkovo.sk.
  • Vytvorenie, tlač a distribúcia publikácie „Abeceda odborára“ .
  • Novembrové zhromaždenie a pochod na podporu KV a za zvýšenie miezd v Košiciach.
  • Decembrový štrajk šičiek z I.C.A. vo Svidníku.
  • Pokračovanie kampane ku KV s názvom „Je čas!“.

Rok 2015

  • Januárový pochod na podporu novely Zákonníka práce v Bratislave (agentúrne zamestnávanie).
  • Protestný pochod v rámci KV zamestnancov automobilky PSA v Trnave
  • Štvrtá integrácia – so Slovenským odborovým zväzom sklárskeho priemyslu (4 ZO);

október – zlučovací zjazd so SOZ SP.

  • Projekty na nábor nových členov.
  • Parlamentné voľby 2016.

Rok 2016

  • Kampaň #Za vyššie mzdy – podpora KV.
  • Januárová štrajková pohotovosť v PPS Group Detva pre nevyplatenie časti miezd zamestnancom.
  • Februárové protestné zhromaždenie zamestnancov spoločnosti Yanfeng Slovakia v Námestove pre stagnujúce KV.
  • Európsky akčný deň oceliarskeho priemyslu – februárový protest oceliarov aj z U.S.Steel Košice v Bruseli.
  • Marcová štrajková pohotovosť autobusárov z Liptova a Oravy pre nepodpísanie KZ zo strany zamestnávateľa.
  • Rada OZ KOVO odsúhlasila likvidáciu a následnú konsolidáciu ZO OZ KOVO Volkswagen pre porušenie práv člena OZ KOVO a Stanov OZ KOVO.
  • Novembrové podporné zhromaždenie na podporu odborových kolektívnych vyjednávačov v spoločnosti FM Slovenská v Seredi.
  • Decembrový protestný pochod v Spišskej Novej Vsi – spoločnosť Embraco Slovakia – na podporu KV v rámci kampane #Za vyššie mzdy.

V roku 2016 OZ KOVO evidoval 394 základných organizácií.

VII. ZJAZD OZ KOVO – 12. až 13. máj 2017 – Žilina

Kampane „Za vyššie mzdy“ a „Skôr do dôchodku“.

Do vrcholových funkcií orgánov zväzu boli zvolení: Emil Machyna ako predseda Rady OZ KOVO, Monika Benedeková ako podpredsedníčka Rady OZ KOVO.

VII. zjazd OZ KOVO vytýčil nové priority do roku 2021. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Úzka súčinnosť so základnými odborovými organizáciami OZ KOVO, snaha klásť bezprostredný dôraz na zabezpečenie kontinuálneho zvyšovania členskej základne pri súčasnom zachovaní základných odborových princípov v podobe zachovania solidarity a jednoty členov a ich aktívnej participácie na činnosti OZ KOVO.
  • Dôsledne pokračovať v udržiavaní dobrého mena a rozvíjaní pozitívneho mediálneho povedomia o činnosti OZ KOVO všetkými dostupnými tlačenými i elektronickými komunikačnými prostriedkami v zamestnaneckom prostredí i v širokej odbornej a laickej verejnosti.
  • Usilovať sa o ďalší rozvoj bipartitného a tripartitného sociálneho dialógu na všetkých jeho úrovniach ako jedného zo základných nástrojov na presadenie zlepšenia pracovných podmienok, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov.
  • Podporovať a posilňovať všetky svoje vzdelávacie aktivity na podnikovej i celoslovenskej úrovni s cieľom zvýšiť odbornosť a kompetentnosť odborových funkcionárov i členov ako základný a účinný predpoklad ochrany vlastných práv.
  • Ako súčasť svojej základnej stratégie, klásť prioritne dôraz na ochranu života a zdravia zamestnancov prostredníctvom iniciácie legislatívnych a ostatných opatrení a dôsledného výkonu inšpekčnej činnosti, ako predpokladu bezprostredného utvárania spravodlivých a zdraviu neškodlivých pracovných podmienok zamestnancov.
  • Systematicky a cieľavedome vytvárať predpoklady spolupráce s mladými ľuďmi na celoslovenskej a podnikovej úrovni s potenciálom ich získania za členov OZ KOVO.
  • Významne spolupracovať v rámci európskej a celosvetovej organizácie odborov.

Rok 2017

  • Januárový trojdňový štrajk zamestnancov v PPS Group Detva (označovaný aj ako „mrazivý“ – teploty dosahovali -20°) v boji za vyššie mzdy.
  • Štrajková pohotovosť zamestnancov žilinskej automobilky KIA Motors Slovakia na podporu KV.
  • Problematika agentúrneho zamestnávania cudzincov – aprílové protestné zhromaždenie kovákov pred MPSVaR SR v Bratislave.
  • Štrajková pohotovosť v Crown Bevcan Slovakia v Kechneci – podpora KV.
  • V Poprade septembrové podporné zhromaždenie odborárov z východného Slovenska v rámci kampane #Za vyššie mzdy,
  • Októbrový pochod a následné zhromaždenie kovákov pred MPSVaR v kampani #Skôr do dôchodku
  • V Košiciach začiatok projektu diskusných fór akademikov a odborníkov pod záštitou OZ KOVO k spravodlivej a etickej mzde.
  • Novembrový protest zamestnancov FM Slovenská v Seredi na podporu KV a za rovnaké pracovné i mzdové podmienky pre domácich zamestnancov i zamestnancov z tretích krajín.

V roku 2017 Odborový zväz KOVO evidoval 399 základných organizácií.

Na prelome rokov 2017 – 2018 sa z iniciatívy OZ KOVO zorganizovala významná akcia – podpisová akcia k petícii „Skôr do dôchodku“, cieľom ktorej bolo dosiahnuť stanovenie maximálnej vekovej hranice pre vznik nároku na starobný dôchodok na 64 rokov a zároveň vytvoriť podmienky pre vznik tzv. preddôchodku. Zástupcom z OZ KOVO sa podarilo získať viac ako 126 000 podpisov od občanov SR na podporu týchto požiadaviek a následne bola petícia odovzdaná do Národnej rady SR, ktorá ju prerokovala v pléne a uložila pripraviť zmenu príslušnej legislatívy.

Rok 2018, ktorý je zároveň rokom 25. výročia vzniku Odborového zväzu KOVO v samostatnej Slovenskej republike, bol asi vôbec najdramatickejším rokom v novodobých dejinách Slovenska. Štát i spoločnosť prechádzajú politickou, spoločenskou i hodnotovou krízou, aká v takomto rozmere zatiaľ nemá obdobu.

VÍZIA DO BUDÚCNA

Odbory, napriek spoločenským, politickým a ekonomickým zmenám, ktoré sa dejú v stále rýchlejšom cykle, majú svoju pevnú pozíciu v spoločenskom systéme a predstavujú jeho dôležitú súčasť.

Prehlbujúce sa sociálne rozdiely vo svete, či už v rámci jednotlivých štátov, ale aj v rámci regiónov, sú jasným dôkazom toho, že systém prerozdeľovania je vychýlený viac na jednu stranu. Dôsledkom toho je súčasný stav, kedy sa majetok malého percenta bohatých zväčšuje niekoľkonásobne rýchlejšie ako majetok veľkého percenta chudobnejších. Aj preto majú odbory svoju nezastupiteľnú úlohu – úlohu protiváhy, akéhosi závažia, ktoré by os vychýlených váh vracalo späť do rovnováhy.

Odborový zväz KOVO je pripravený nielen ďalších 25 rokov, ale dovtedy, kým to bude potrebné, plniť proaktívne a zodpovedne túto svoju úlohu a čeliť novým výzvam, ktoré budúci vývoj prinesie.

Základným pilierom budúceho OZ KOVO musia byť nielen kvalitní lídri, ale predovšetkým pripravená a angažovaná členská základňa a s ňou tím odborníkov – zamestnancov, ktorí vzájomnou synergiou dokážu posúvať veci dopredu.

Odborový zväz KOVO je stavba, ktorá má pevné základy, na ktorých sa dá stavať. Život prináša denne nové výzvy, na ktoré musíme reagovať a hľadať riešenia.

Aj vďaka rokom skúseností a poznania zostávame optimistami v tom, že ako odbory svojou prácou môžeme zmeniť svet na lepšie, spravodlivejšie a šťastnejšie miesto pre život…