Sviatok 1. mája sa viaže k udalostiam spred 137. rokmi

Aj keď oslavy 1. mája – ako Sviatku práce- boli často vnímané ako „prosocialistický“ prežitok, opak je pravdou. Tento sviatok sa viaže k udalosti, ktorá sa udiala pred 137-imi rokmi v Chicagu, kde miestni robotníci vyšli do ulíc za kratší pracovný čas. Dodnes si na pamiatku tejto udalosti pripomíname tento deň ako Sviatok práce, a to nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte.

Keď v máji 1886 vyšlo do ulíc v Spojených štátoch amerických viac ako 300 000 zamestnancov, žiadali v prvom rade kratší – osemhodinový pracovný čas. Vo fabrikách totiž denne trávili až 16 hodín. Bojovali aj za zdravotné a sociálne výhody, či za vyšší plat.

V tom čase v USA vrcholil tzv. Pozlátený vek, charakterizovaný výraznými sociálnymi nerovnosťami, kde na jednej strane figuroval neskutočný luxus, na strane druhej obrovská bieda. Zárobky bývali takisto slabé – priemerná ročná mzda zamestnanca v priemysle dosahovala cca 380 amerických dolárov.

Centrom protestov sa vtedy stalo Chicago, kde trojdňový štrajk robotníkov prerástol do nepokojov, pri ktorých prišlo – po zásahu polície – o život 6 ľudí a 50 z nich skončilo s ťažkými zraneniami. O deň neskôr vybuchla počas demonštrácie bomba, ktorá zabila 7 policajtov, a to malo radikálne následky, keďže viacerí zatknutí štrajkujúci boli aj odsúdení na smrť, ako organizátori tejto nešťastnej udalosti.

Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je tam prvý septembrový pondelok (Labor Day), rovnako tak aj v Kanade. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.

Na Slovensku prvomájové oslavy pred 133-imi rokmi

Na Slovensku sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 na troch miestach – v Bratislave, v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Za štátny sviatok bol 1.máj ustanovený v Československu v roku 1919. Počas medzivojnového obdobia tento sviatok osciloval medzi oslavami a protestami – na základe toho, kto a za akých podmienok tieto oslavy organizoval.

Po roku 1948 si sviatok 1. mája privlastnila vládnuca Komunistická strana a manifestácie začala zneužívať aj na propagandu. V päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch ľudia ešte chodili manifestovať spontánne, od sedemdesiatych rokov, od obdobia normalizácie, nastal úpadok nadšenia a účasť bola zväčša povinná.

Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje vo viac ako 80 krajinách sveta. My si ho dnes pripomíname spomienkovými sprievodmi či zhromaždeniami.

Tento deň má však aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Ďalší pápež – Pius XII. -rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.

Navyše, od roku 2011 sa pripomína 1. máj aj ako Pamätný deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Slovensko sa stalo členom EÚ pred 19 rokmi- v roku 2011.