0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Tohtoročné kolektívne vyjednávanie mzdového dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v elektropriemysle sa skončilo neúspechom. Nepomohol ani sprostredkovateľ a situácia, ktorá nastala, je výsledkom neochoty jedného zo sociálneho partnerov (zamestnávateľov) viesť efektívny dialóg a nájsť konsenzus v tomto smere. Aj keď kolektívna zmluva vyššieho stupňa v elektrotechnickom odvetví platí do polovice roka 2026, každý rok k nej sociálni partneri – zamestnávateľský Zväz elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR a Odborový zväz (OZ) KOVO – vyjednávajú mzdový dodatok. V rámci Slovenska sa vzťahuje na 6 podnikov so zhruba 1 600 zamestnancami.
Snahou Odborového zväzu KOVO je každoročne dohodnúť lepšie pracovné podmienky pre zamestnancov vybraných sektorov nielen na podnikovej, ale aj na odvetvovej úrovni a v segmente odvetvového vyjednávania navýšiť ich základné mzdy nad úroveň minimálnej mzdy vo všetkých stupňoch jej náročnosti. Tento mzdový rámec potom slúži ako odrazový mostík pre kolektívne vyjednávanie v jednotlivých podnikoch. Preto sa – aj formou dodatkov – snaží OZ KOVO každý rok so stranou zamestnávateľov vyjednávať, dohodovať, zvyšovať a zlepšovať základné pracovné podmienky zamestnancov, a tiež podmienky odmeňovania za ich prácu.
V tomto roku sa však Zväz elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR rozhodol ignorovať odvetvové kolektívne vyjednávanie a odmietol rokovať o navýšení základných tarifných miezd zamestnancov o navrhovaných 70 eur v každej z dvanástich tried.
Kolektívne vyjednávanie tak dospelo do sporu, v ktorom sa kompromis snažil dosiahnuť aj sprostredkovateľ, určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Avšak ani jeho pričinením sa postoj zamestnávateľov nezmenil a tí kolektívne vyjednávanie ako proces naďalej vytrvalo sabotovali!
Týmto chceme upozorniť na situáciu v kolektívnom vyjednávaní na odvetvovej úrovni, kedy sa zamestnávatelia len „tvária“ ako sociálni partneri, ochotní vyjednávať. Vyjadrenia ich vrcholných predstaviteľov o potrebe sociálneho dialógu tak vyznievajú zavádzajúco a účelovo, keďže ho reálne ignorujú a sabotujú.
Tento postoj však neprospieva ani atmosfére a sociálnemu zmieru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Naopak, eskaluje napätie a nedôveryhodnosť voči zamestnávateľom a ich „dvojtvárnemu“ prístupu.
Prijatá smernica EÚ o primeraných minimálnych mzdách a pokrytí kolektívnym vyjednávaním na 80%, ktorá je v procese transpozície do našej legislatívy, pritom zdôrazňuje nielen potrebu podnikového, ale aj odvetvového kolektívneho vyjednávania – aj s jeho dosahom na podniky v jednotlivých odvetviach. Prístupom niektorých zamestnávateľských zväzov však očakávania o naplnení kritérií tejto smernice nebudú splnené, čo môže byť do budúcna precedensom aj so sankčným dopadom.
Súčasťou implementácie spomínanej smernice je totiž aj príprava tzv. Akčného plánu, ktorého obsahom by mala byť aj istá forma sankcie pre tých zamestnávateľov, ktorí odmietajú kolektívne vyjednávanie, či dokonca prítomnosť odborových organizácií na pracoviskách. Aj napriek tejto negatívnej skúsenosti však bude OZ KOVO naďalej pokračovať v odvetvovom kolektívnom vyjednávaní a snažiť sa zvyšovať pokrytie zamestnancov a podnikov kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa aj v ďalších priemyselných odvetviach, v snahe zabezpečiť lepšie pracovné podmienky a mzdy pre všetkých zamestnancov. Úspešne tak na odvetvovej úrovni robí v oblasti hutníckeho a sklárskeho priemyslu, či bytových služieb.
Hlavný kolektívny vyjednávač a podpredseda OZ KOVO, Ján ŠLAUKA, k tomu dodáva: „Postoj niektorých zamestnávateľských združení ku kolektívnemu vyjednávaniu v poslednom období reálne ohrozuje sociálny zmier, pretože ten môže platiť len vtedy, ak sa sociálni partneri dohodnú a uzavrú dohodu o zmieri, pretavenú aj do platnej kolektívnej zmluvy. Pre mňa sociálny zmier bez dohody nie je zmierom a situácia, keď zamestnávatelia odmietajú podpisovať kolektívne zmluvy, ktorých výsledkom by mohla byť aj finančná istota pre zamestnancov a stabilizácia na trhu práce, je z tohto pohľadu zarážajúca. Veď aj samotní zamestnávatelia dlhodobo upozorňujú na nedostatok zamestnancov alebo vysokú fluktuáciu. Za náš odborový zväz chcem zdôrazniť, že urobíme všetky kroky a oslovíme každého – počnúc Konfederáciou odborových zväzov SR na pôde tripartity, cez poslancov NR SR a zástupcov vlády, ako aj priamo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa postoj zamestnávateľov voči kolektívnemu vyjednávaniu a kolektívnym zmluvám zmenil. Cestu vidím najmä v úprave legislatívy a nastavení sankčných opatrení v rámci tzv. Akčného plánu v prípade, že sa neplnia kritéria európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách a zámerne sa obchádzajú. V 21. storočí by pracujúci ľudia mali byť nielen adekvátne mzdovo ohodnotení, ale aj pracovne motivovaní a mali by mať pocit, že firmám na ich práci a výsledkoch záleží. Len tak sa dá vybudovať lojalita k firmám a obmedziť fluktuácia či nedostatok zamestnancov na trhu práce.“
