0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Odborový zväz KOVO v spolupráci s odborovými zväzmi v konfederácii (KOZ SR) od polovice júla vyzbieral viac ako 135.000 podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda, adresovaného prezidentovi SR, o stanovení hornej hranice veku odchodu do dôchodku na 64 rokov.
Ako na tlačovej konferencii (5.9.) uviedol predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna, kampaň neprebieha len v podnikoch, ale aj v uliciach miest, pričom petícia sa dá podpísať aj na internete. Ľudia v uliciach reagujú na požiadavku „zastropovania“ odchodu do dôchodku na 64 rokov väčšinou veľmi dobre. Požiadavkou odborárov v rámci petície je aj skorší odchod do dôchodku u žien, ktoré vychovali jedno a viac detí. Cieľom odborárov je do decembra vyzbierať 350.000 podpisov, aby mohli hárky predložiť prezidentovi a ten následne vyhlásil referendum – najlepšie v termíne, kedy budú prezidentské voľby, aby to nebolo také drahé.
„Náš cieľ je získať potrebný počet podpisov do konca roka, no nevzdáme sa, ani ak to bude trvať dlhšie. Referendum k tejto veci môže byť pokojne vypísané aj v termíne volieb do Európskeho parlamentu, prípadne v inom čase. My len chceme, aby ľudia, ktorí počas celého života ťažko pracujú, nemuseli odchádzať do dôchodku v šesťdesiatich piatich alebo v šesťdesiatich ôsmich rokoch. Čo reálne, pri aktuálnom stave prepočítavania veku odchodu do dôchodku, hrozí súčasným štyridsiatnikom či tridsiatnikom,“ uviedol Machyna.
Najzásadnejšie argumenty pre odborárov sú, že Slovensko má v rámci EÚ najvyššie percento pracujúcich na nočných zmenách a počas víkendov. Európsky priemer je 6, u nás je to 23 % zamestnancov. Taktiež poukazujú na to, že Slováci začínajú s pravidelným užívaním liekov oveľa skôr ako v západných krajinách. V Čechách a Poľsku je pritom vek odchodu do dôchodku stanovený na úroveň 65 rokov.
Predseda Rady OZ KOVO sa počas tlačovej konferencie dotkol i témy zamestnávania ľudí z tretích krajín. Ako spomenul, odborový zväz víta príchod pracovnej sily zo zahraničia, ale treba im vytvoriť možnosti, aby neboli zneužívaní a mali pracovné i mzdové podmienky ako slovenskí zamestnanci. Dôležité je tiež percento prijímania zahraničných ľudí do jednotlivých firiem. Dnes je síce v zákone hranica 30 percent zamestnancov zo zahraničia v rámci podniku, no sú tam aj výnimky, ktoré je podľa odborárov potrebné zrušiť.
Taktiež sa zameral na problém predlžovania skúšobnej doby pre týchto zamestnancov a ich zamestnávania cez agentúry či schránkové firmy. „Ak sa odstráni v zamestnávaní cudzincov sociálny dumping, pomôže to aj našim ľuďom,“ zakončil Emil Machyna.
